Viete poskytnúť správne prvú pomoc ?

Prvá pomoc je súbor jednoduchých a účelných opatrení, ktoré slúžia na bezprostrednú pomoc pri náhlom ohrození života alebo postihnutí zdravia, a ktoré môžu byť poskytnuté kdekoľvek a kedykoľvek aj bez špeciálnych pomôcok.

1. Kontrola životných funkcií

Životnými funkciami sú:

• vedomie
• dýchanie
• obeh

Na vyšetrenie životných funkcií používame ľudské zmysly, zrak, sluch, hmat, na rozoznanie prítomnosti prchavej látky nám dobre poslúži čuch.

Použitím všetkých zmyslov súčasne dokážeme vyšetriť prítomnosť, resp. neprítomnosť životných funkcií v priebehu 10 sekúnd.

Táto skutočnosť je nesmierne dôležitá najmä v situáciach, ak je na mieste nehody viac zranených. Prvú pomoc poskytujeme neodkladne tým postihnutým, ktorým životné funkcie zlyhavajú, váhavý postoj záchrancu alebo prvotné ošetrovanie „kričiacich postihnutých“ odsúdi ťažko ranených v priebehu 5 minút na smrteľné komplikácie, ktoré nedokáže zvrátiť ani profesionálna zdravotná pomoc a jej prístrojová technika.

Kontrola vedomia

Ak je na mieste nehody viac zranených, prvú pomoc začíname poskytovať najskôr tým, ktorí ju potrebujú okamžite.

Zranení, ktorí v šoku alebo zo strachu kričia a volajú o pomoc, nie sú spravidla tak postihnutí ako tí, čo už volať nemôžu – sú v bezvedomí alebo v ťažkom šoku.

Zraneného najskôr oslovíme, zatrasieme a vyvoláme bolestivý podnet, napr. uštipnutím na predlaktí a pod. Ak nereaguje ani na jeden podnet, je to známka bezvedomia.

Kontrola dýchania a krvného obehu

Súčasne so zisťovaním prítomnosti vedomia sledujeme známky prítomnosti alebo neprítomnosti dýchania vidíme a pod rukou cítime dvihavé pohyby hrudníka alebo brucha, počujeme a na líci cítime prúd vydychovaného vzduchu z nosa a úst postihnutého. Ak je postihnutý v bezvedomí a nemá prítomné známky dychovej aktivity, považujeme aj krvný obeh za neprítomný.

Neprítomnosť krvného obehu sa v súčasnosti vyšetruje iba sledovaním nepriamych známok - namodralá farba kože na okrajových častiach tela, postihnutý nereaguje kašľom, prehĺtaním, žmurkaním počas kontroly a čistenia ústnej dutiny. Vyšetrovanie obehu zisťovaním pulzu laik - záchranca nevykonáva!

2. Privolanie odbornej pomoci

Po zistení neprítomnosti životných funkcií (do 10 sekúnd) privoláme odbornú pomoc. Zdravotná záchranná služba má číslo 155, polícia 158 a hasiči 150.

Spoločný dispečing integrovaného záchranného systému má telefónne číslo 112.

Privolanie zdravotnej záchrannej služby uprednostňujeme pri podozrení na srdcové zastavenie u dospelých a detí nad 8 rokov - najskôr volať ZZS a až potom poskytovať prvú pomoc.

U detí mladších ako 8 rokov volať ZZS až po 1 minúte oživovania.

Telefonujúci musí operátorovi poskytnúť informácie:

• miesto nehody (orientačné body okolia)
• počet účastníkov nehody, aspoň približne
• počet ťažko zranených alebo oživovaných osôb
• kontaktné telefónne číslo v prípade prerušenia spojenia, resp. upresnenia informácií

telefonické spojenie ukončuje operátor (operátorka) ZZS, nikdy nie volajúci

Dôležité telefónne čísla

112 - Integrovaný záchranný systém
155 - Rýchla zdravotnícka pomoc
150 - Hasiči
158 - Polícia
18 155 - Letecká záchranná služba
18 300 - Horská záchranná služba

0850 111 313 - Linka záchrany - lekár, ktorý poskytne radu ako poskytnúť prvú pomoc
0800 500 500 - Linka detskej istoty
0800 117 878 - Linka detskej dôvery

3. Obnovenie dýchania a činnosti srdca

Príznaky :

• Bezvedomie – nereaguje na vonkajšie podnety.
• Nedýcha - chýba vydychovaný prúd vzduch.
• Chýbajú dýchacie pohyby hrudníka.
• Namodralé zafarbenie slizníc a okrajových častí nosa, uší, prstov, pier.

Laik – záchranca sa neorientuje podľa pulzu na krčnej tepne, ale vychádza z predpokladu, že zranený je bez dýchania.

Najskôr sa obnoví krvný obeh a až potom dýchanie a nie naopak.

Zapamätajte si!

Ak postihnutý prestane dýchať, na záchranu jeho života zostáva len niekoľko minút a ak nie je včas poskytnutá pomoc, zastaví sa činnosť srdca.

Postup pri obnove dýchania a činnosti srdca :

• Uložiť postihnutého na tvrdú a rovnú podložku.
• Skontrolovať ústnu dutinu – odstrániť viditeľné prekážky.
• Predsunúť dolnú čeľusť, zakloniť hlavu a zistiť, či dýcha:
• pocitom (sluchom, priložením líca),
• pohľadom (dýchacie pohyby na hrudníku),
• hmatom (na hrudníku).
• Upcháme nos ľavou rukou (prstami) a zároveň zakloníme jeho hlavu a dvoma prstami pravej ruky predsunieme dolnú čeľusť.
• Zhlboka sa nadýchneme a vykonáme dva účinné vdychy cez ústa zraneného.
• Po každom vdýchnutí uvoľníme nos a sledujeme hrudník – jeho výdych bude samovoľný.

Z piatich pokusov o vdýchnutie musia byť aspoň dva účinné. V opačnom prípade môže byť v dýchacích cestách prekážka, príp. slabý záklon hlavy a umelé dýchanie je neúčinné.

Ak nezačne dýchať, resp. nejaví známky života, začíname nepriamu masáž srdca.

Hrudnú kosť si rozdelíme pomyselnými čiarami na 3 tretiny, na rozhraní dolnej a strednej tretiny tlačíme zápästnou časťou dlane (nie celou dlaňou) hrudník 15-krát smerom k chrbtici do hĺbky 5 až 7 centimetrov v rytme 100 úderov za minútu.

Pokračujeme v oživovaní v pomere 2x vdýchnuť - 15x stlačiť.

Po 4 cykloch alebo po minúte oživovania skontrolujeme krvný obeh.

Umelé dýchanie je účinné, ak

• vzduch ľahko vniká do dýchacích ciest a do pľúc,
• hrudník sa dvíha a klesá,
• začína sa normalizovať farba postihnutého, stráca sa namodralá farba uší, pier, končekov prstov,
• postihnutý začína sám dýchať.

U dojčiat a malých detí dávame umelé dýchanie rovnako ako u dospelých len s tým rozdielom, že

• umelé vdychy dávame cez nos a ústa postihnutého,
• čím je dieťa mladšie, tým vydychujeme menej vzduchu, ale častejšie (u dojčiat až 30 x za minútu a to len obsah svojej ústnej dutiny),
• tlak na hrudník musí byť úmerný veku dieťaťa,
• u dojčiat stláčame hrudník dvoma prstami.

Oživovanie nesmie byť prerušené na viac ako 10 sekúnd. Ak postihnutý začína sám dýchať, je obnovená činnosť srdca. Aj potom postihnutého stále sledujeme a kontrolujeme životné funkcie.

Ak laik odmieta dýchať z úst do úst, pokračuje v nepriamej masáži srdca.

4. Veľké vonkajšie krvácanie

Zastavenie prudkého krvácania (z rany strieka alebo vyteká jasne červená krv) - jej zastavenie je prvým a najdôležitejším opatrením pri poskytovaní prvej pomoci.

Postup:

• Ihneď pritlačiť rukou priamo na ranu alebo cez vrstvu obväzu, čistej tkaniny a pod.
• Priložiť tlakový obväz - vrstva má mať aspoň 2 cm.
• Znehybniť nad úrovňou srdca, napr. zdvihnúť zranenú ruku.
• Začať s protišokovými opatreniami.
• Kontrolovať životné funkcie.
• Privolať odbornú pomoc.

Stláčanie tepny v tlakových bodoch je účinné, ale náročné na znalosti anatómie a skúsenosť záchrancu, a preto pri laickej prvej pomoci je účelnejšie používať tlakový obväz. Používanie škrtidla sa v mierových podmienkach neodporúča.

Zapamätajte si!

• Väčšina krvácaní sa dá zastaviť správne priloženým tlakovým obväzom.
• Pri presakovaní tlakového obväzu prikladáme ďalšiu vrstvu, napr. stočený obväz alebo vrstvu inej tkaniny, a pritiahneme ju k pôvodne priloženému tlakovému obväzu.
• Ak hrozí bezprostredné nebezpečenstvo vykrvácania, stlačíme tepnu prstami priamo v rane (napríklad rana na krku).
• Do tlakového obväzu nevkladáme pevné predmety.

5. Bezvedomie

Príznaky:

• Postihnutý leží bez pohnutia, s bledou tvárou a nereaguje na hlasné oslovenie ani na bolestivý podnet (štipnutie a pod.).
• Dýcha chrčivo a začína modravieť - pery, uši, prsty.

Zranený v bezvedomí môže mať rôzne poranenia, ale najviac je ohrozený zadusením. Okrem prudkého krvácania sú najčastejšou príčinou nepriechodné dýchacie cesty - zapadnutý koreň jazyka, zubná protéza, zvratky, zvyšky jedla, žuvačka a pod. Najmä chrčivé dýchanie potvrdzuje nepriechodnosť dýchacích ciest, ktoré musíme ihneď uvoľniť.

Postup:

• Zistiť prítomnosť ďalších dvoch životných funkcií - dýchania a obehu.
• Ak zranený nedýcha, poskytneme umelé dýchanie a masáž srdca.
• Ak zranený dýcha, uložíme ho do stabilizovanej polohy na boku.
• Privoláme odbornú pomoc.
• Naďalej sledujeme prítomnosť dýchania a krvného obehu

Zapamätajte si!

Ak je zranený v bezvedomí (pravidelne dýcha, ale nereaguje na podnety) a má viacero poranení, nedávame ho do stabilizovanej polohy na bok, ale sústavne sledujeme dýchanie a známky krvného obehu.

6. Šok

Šok môžeme očakávať pri každom väčšom poranení, pri popáleninách, pri poranení brucha, ale napríklad aj pri veľkom zľaknutí.

Príznaky:

• Nápadná bledosť a nepokoj.
• Veľmi rýchlo sa stáva apatickým.
• Ospanlivosť a nejasné videnie.
• Smäd.
• Nevoľnosť.
• Studená, bledá a spotená koža.
• Zrýchlené dýchanie.

Zapamätajte si!

S protišokovými opatreniami musíme začať ešte skôr, ako sa začnú prejavovať prvé príznaky.

Protišokové opatrenia:

• Pohodlne uložiť, zaistiť telesný a duševný pokoj, upokojovať a nedať najavo svoj strach, znepokojenie.
• Ošetriť poranenia.
• Zabrániť podchladeniu - prikryť zhora i zospodu.
• Uložiť do protišokovej polohy.
• Nedať piť, len ovlažovať pery a tvár.
• Privolať odbornú pomoc.
• Sledovať životné funkcie - vedomie, dýchanie a krvný obeh.

Do protišokovej polohy nedávame zraneného pri poraneniach hlavy, hrudníka, srdcových a dýchacích ťažkostiach a bezvedomí.

Ako správne ošetriť postihnutého

1. Ošetrovanie rán

• Rany sa nedotýkame rukami (okrem stlačenia tepny pri prudkom krvácaní).
• Ranu nevymývame ani nedezinfikujeme.
• Do rany nedávame zásyp, masť ani vatu.
• Z rany neodstraňujeme veľké predmety - upchávajú ranu a bránia krvácaniu.

Postup pri ošetrovaní:

• Ranu riadne obnažíme a prezrieme.
• Zakryjeme ju sterilným materiálom.
• Šetrne, ale pevne previažeme.
• Začneme s protišokovými opatreniami.
• Privoláme odbornú pomoc alebo zabezpečíme prevoz na ošetrenie.

2. Ošetrovanie zlomenín

Ak je normálny pohyb obmedzený alebo nemožný, zranená časť tela má zmenený tvar alebo neobvyklú polohu, zaznamenáme bolesť pri dotyku alebo pri pohybe a začína postupné opúchanie - musíme predpokladať zlomeninu, a to najmä pri končatinách.

Postup:

• Vytvoriť oporu na poranenej končatine podložením rúk pod a nad miestom zlomeniny.
• Znehybniť tak, aby bol znehybnený jeden kĺb pod aj nad zlomeninou.
• Zlomenú hornú končatinu dať do závesu z trojrohej šatky.
• Zlomenú dolnú končatinu znehybniť priložením zdravej dolnej končatiny a priviazaním.
• Začať s protišokovými opatreniami.
• Privolať odbornú pomoc.

Zapamätajte si!

• So zlomenou končatinou manipulujeme mierne, šetrne a nenásilne.
• Pri zlomenej kľúčnej kosti dať ruku do závesu z trojrohej šatky.
• Pri otvorených zlomeninách - ak treba, zastavíme krvácanie, ranu prikryjeme sterilným obväzom.

3. Ošetrenie popálenín

Závažnosť popálenín je podmienená nielen hĺbkou popálenia, ale najmä rozsahom, napr. dlaň človeka tvorí asi 1% povrchu tela. Bezprostredne po úraze totiž hrozí šok, a to už pri popálení 1% povrchu tela.

Postup:

• Okamžite začať chladiť studenou vodou - aspoň 20 minút.
• Po utíšení bolesti zastavíme chladenie a popáleninu prikryjeme obväzom, čistou tkaninou, mikroténovým vreckom ako ochranou pred stratou tepla.
• Začneme s protišokovými opatreniami.
• Zabezpečíme odborné ošetrenie, príp. privoláme odbornú pomoc.

Zapamätajte si!

• Studená voda z vodovodu je dostatočne chladná na to, aby zastavila šírenie popáleniny do hĺbky a šírky.
• Pri popálení prstov čo najskôr dať pod prúdom studenej vody dolu prstene.
• Horiaci odev uhasíme vodou alebo zabalením do deky, kabáta a pod. a ihneď ho začneme vyzliekať.
• Priškvarené časti odevu nestrhávame z popáleného miesta.

Uloženie zranených do správnej polohy

Správna poloha zlepší celkový stav zraneného, znižuje bolesť a v mnohých prípadoch zachraňuje jeho život.

a) Stabilizovaná poloha na boku (pri bezvedomí)

Postup ukladania na pravý bok:

• Pravú ruku zraneného podložíme pod jeho trup.
• Ľavú ruku ohnutú v lakti pritiahneme čo najviac k pravej nohe ohnutej pod kolenom.
• Jemným trhnutím prevrátime zraneného na pravý bok.
• Ľavú ruku podložíme pod tvár a hlavu čo najviac zakloníme.
• Pri ukladaní na ľavý bok postupujeme obdobne.

V stabilizovanej polohe sa zranený neprevráti ani na brucho, ani na chrbát a záklon hlavy mu uvoľňuje dýchacie cesty. Napriek tomu ho nesmieme nechať samotného a treba ho stále sledovať.

b) Protišoková poloha (pri šoku)

Pri tejto polohe treba zabezpečiť dokrvovanie mozgu, a preto musia byť dolné končatiny vyvýšené aspoň 30 cm nad úrovňou hlavy.

c) Poloha na chrbte s ľahko podloženou hlavou

Do tejto polohy ukladáme zraneného s poranenou hlavou, ktorý je pri vedomí.

Ako podložku použijeme deku, zložený kabát, poťahy zo sedadiel a iný vhodný materiál, ktorý netlačí na hlavu a krk.

d) Poloha v polosede (pri poranení hrudníka so zachovaným vedomím)

Ak má zranený poranený hrudník a je pri vedomí, napr. po náraze na volant, podľa okolností ho nevyberáme z vozidla okrem situácii keď je zotrvávanie postihnutého vo vozidle nebezpečné (požiar vozidla, obmedzenie dýchania stlačením hrudníka o volant a pod..), mierne sklopíme operadlo sedadla a podložíme mu hlavu tak, aby sa nemusel namáhať s jej udržaním.

e) Poloha na chrbte s pokrčenými nohami (pri poranení brucha so zachovaným vedomím)

Pri tejto polohe musia byť nohy čo najviac pokrčené a dostatočne podložené. Pokrčenie nôh a ich pritiahnutie k bruchu zmierňuje bolesť a odďaľuje šok. Hlava a hrudník musia byť mierne podložené.

Zásady pri ukladaní zraneného do správnej polohy

1. Do správnej polohy ukladáme zraneného až vtedy, keď zabezpečíme všetky dôležité životné funkcie - dýchanie a krvný obeh.
2. Vždy postupujeme opatrne a musíme počítať s ďalšími možnými poraneniami, ktoré nie sme schopní sami identifikovať.
3. Zraneného neopúšťame, upokojujeme ho a nedávame mu jesť ani piť.
4. Na prikrytie použijeme izotermickú fóliu, ktorá je vo vybavení autolekárničky, príp. iné prikrývky.